Dvaja, ktorí zmizli
Bol to jeden z tých mrazivých januárových večerov, keď chlad preniká až do kostí a aj ticho pôsobí akosi ostrejšie. S kamarátkou Klárou sme sa vybrali na krátku prechádzku k starej jazdiarni pri rieke Torysa. Chodievali sme tam pravidelne – nielen kvôli koňom, ale aj kvôli jednej sučke, krížencovi pravdepodobne nemeckého ovčiaka, ktorú sme kedysi nazvali Lýdia. Neskôr sme zistili, že sa v skutočnosti volá Linda, no pre nás už navždy ostala Lýdiou – pokojnou a trpezlivou bytosťou, ktorá si zvykla na našu prítomnosť aj na jedlo, ktoré sme jej občas priniesli.
Keď sme v ten večer otvorili starú kovovú bránu, čakali sme ten známy obraz. Namiesto toho nás však zarazil pohľad, ktorý bol silnejší než samotný mráz. Za plotom, v ušliapanom snehu, sa k sebe tisli štyri malé šteniatka – krížence, sotva niekoľko týždňov staré. Ich telíčka sa triasli od zimy, no oči mali dokorán otvorené, akoby sa snažili pochopiť svet, do ktorého sa práve narodili.
...
Web je presunutý / pokračovanie TU: https://petparadiseblog.com/sk